Ide o septakord (štvorzvuk), ktorý sa v rámci harmonizácie najviac používa na V. stupni ako dominantný štvorzvuk. Nazývame ho tiež septakordom tvrdým, malým. Vznikne pridaním malej tercie k durovému kvintakordu. Na obrázku dominantý septakord C7:
Septakord C7 = c – e – g – b môžeme odvodiť napr. od V. stupňa stupnice F dur (diatonická dur, iónsky modus):
F – G – A – B – c – d – e – f – g – a – b – c1
V stupnici C dur by sme na V. stupni odvodili dominantný septakord G7 = G – H – d – f :
C – D – E – F- G – A – H – c – d – e – f – g
Odvodenie dominantného septakordu „C7“ (skratka DS) od tónu „c“ je možné aj od iných stupníc, obsahujúcich tóny c – e – g – b, napríklad na prvom stupni mixolydickej stupnice od tónu „c“: c – d – e – f – g – a – b. Rozpätie DS je malá septima, stavba septakordu: veľká tercia + malá tercia + malá tercia. Názov dominantný septakord je odvodený od jeho tvorby – na V. stupni – dominante sedemtónovej stupnice. Intervalový vzorec 1 – 3 – 5 – 7b vyjadruje jeho vnútornú stavbu, ktorú musíme dodržať pri jeho transponovaní. Na obrázku nižšie môžete vidieť hmaty najpoužívanejších dominantných septakordov v ich základnej otvorenej forme.
*
základný tón – čistá prima (1) = červená
malá tercia (3♭) = modrá

čistá kvinta (5) = zelená
veľká septima (7) = žltá

*
označenie intervalov = ľavý index, doporučený prstoklad = pravý index
*
*
*
Prítomnosť malej septimy (napr. v príklade od „c“, C7 =
c – e – g –
b), tóny „c – b“,
vytvára pocitovo napätie. Harmonicky by sa dal chápať aj tak, že nad tónom „c“ je postavený zmenšený kvintakord od „e“: e – g – b, spolu:
c + e – g – b. ( c + Emi5b). Hmaty dominantného septakordu nájdete na tu:
Hmaty dominantných septakordov
*
Zaujímavá téma k dominantným septakordom už bola v jednom článku preberaná a síce
symetria dominantných septakordov, ktorá rozširuje poznanie o týchto akordoch:
Symetria dominantných septakordov
*